Životné prostredie

…keď voda, vzduch, lesy a celá príroda sú národným pokladom, ktorý si dobre chránime.

Životné prostredie sa dlhé roky zanedbáva. Tisícky skládok odpadu v najkrajších lokalitách Slovenska, chýbajúca kanalizácia pri zásobárňach pitnej vody, rúbanie lesov pre rýchly zisk v chránených oblastiach. Pneumatiky a plasty v lesoch, uhynutá zver pre sebectvo a hrabivosť niektorých ľudí či zištné prehrádzanie vodných tokov. V tejto atmosfére sa úrady starajú len o splnenie predpisov a procedúr, no skutočný stav prírody si nevšímajú.

Výzvy a problémy

Stav životného prostredia na Slovensku sa zhoršuje nielen pre klimatické zmeny, ale aj pre korupčné prostredie vládnych autorít. Máme neprehľadný systém právnej ochrany životného prostredia. Tvorbu legislatívy ovplyvňuje veľa záujmových skupín. Zákony týkajúce sa životného prostredia nie sú u nás zlé, ich uplatnenie v praxi a vymožiteľnosť práva sú žalostné.

Environmentálny dlh z minulosti je veľký. Nedoriešené sú viaceré kauzy, pribúdajú nové formy znečisťovania a devastovania životného prostredia. Chýba diskusia o klimatických zmenách a o spôsobe, ako im čeliť, ale aj vízia ochrany pred povodňami. Opomína sa environmentálna výchova.

Nakladanie s financiami na životné prostredie je často neefektívne. V kríze je aj hospodárenie s vodnými zdrojmi. Upadá starostlivosť o hospodárske lesy, ktoré sú dôležitým krajinotvorným prvkom. Hrozivé rozmery dosiahla devastácia lesov a posledných zvyškov našich najvzácnejších pralesov, najmä nadmernou ťažbou dreva, nerastných surovín a výstavbou.

Obrovskú škodu na životnom prostredí spôsobujú dopravné emisie, predovšetkým pre rastúci počet áut.

Zanedbané životné prostredie sa negatívne odráža na zdraví obyvateľstva.

Naše riešenia:

Organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie

Hnutie OĽANO sa vždy zasadzovalo za dôsledné vyšetrenie environmentálnych káuz, napríklad výrubov lesov v chránených územiach, primiešavanie azbestu alebo iného odpadu do materiálu pri výstavbe diaľnic, korupcie na úradoch životného prostredia a podobne. Veľmi dôležitá je však aj organizácia a riadenie celého štátneho systému ochrany životného prostredia.

1. Navrhneme rozšíriť kompetencie ministerstva životného prostredia o priamu správu národných parkov a prírodných rezervácií (podobne ako v ČR). Navrhneme obnoviť samostatný Výbor NR SR pre životné prostredie, ochranu prírody a krajiny ako gestora pre kľúčové právne predpisy v životnom prostredí.
2. Navrhneme, aby bola vypracovaná nová štátna environmentálna politika, ktorá určí dlhodobú víziu a stratégiu (aj krátkodobé operatívne ciele) ochrany a tvorby životného prostredia. Mala by vychádzať z platných a rešpektovaných európskych princípov trvalej udržateľnosti, predbežnej opatrnosti a princípu „znečisťovateľ platí“, a tiež z relevantných medzinárodných dohovorov, kde je SR signatárom (napr. Ramsarský dohovor).
3. Na základe novej štátnej environmentálnej politiky navrhneme reorganizáciu ministerstva životného prostredia a jeho podriadených organizácií, vrátane presnejšieho definovania ich kompetencií, priorít a úloh. Navrhneme zrušiť nadbytočné riadiace úrovne vo verejnej správe.
4. Iniciujeme verejnú diskusiu s cieľom zjednodušiť a sprehľadniť právny systém v ochrane životného prostredia (vrátane fungovania verejnej správy), najmä integráciou právnych predpisov, ktoré stanovujú spôsob a rozsah využívania prírodných zdrojov.

5. Vysporiadanie majetkovej ujmy majiteľov neštátnych lesov v chránených územiach navrhneme riešiť prednostne výmenou (prípadne ich prenájmom alebo zmluvnou ochranou) týchto lesov za lesy vo vlastníctve štátu mimo chránených území.
6. Navrhneme zanalyzovať a prehodnotiť primeranosť úrovne finančných a personálnych kapacít Štátnej ochrany prírody SR a prijať opatrenia na zlepšenie praktickej ochrany prírody, okrem iného aj zabezpečením aktualizácie a realizácie Programov záchrany a Programov starostlivosti.
7. Navrhneme posilniť právomocí a kapacity Štátnej ochrany prírody SR, aby mohla účinne zabezpečovať ochranu prírody na celom území Slovenska, prioritne v národných parkoch, územiach sústavy NATURA 2000, ako aj v ostatných chránených územiach.

Posilnenie občianskej participácie

Podpora spolurozhodovania občanov a komunít o záležitostiach súvisiacich s premenou krajiny, ťažbou surovín či zriaďovaním skládok odpadov je jednou z našich priorít. Dôležité pritom je vychádzať z najnovšej európskej legislatívy.

8. Navrhneme novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorá zníži nežiaduci ekonomický vplyv navrhovateľa (investora) na spracovateľov jednotlivých stupňov odbornej dokumentácie všade tam, kde je to možné.
9. Navrhneme novelu Občianskeho súdneho poriadku, aby verejnosť získala právo domáhať sa na súdoch nápravy akéhokoľvek porušenia zákonov v životnom prostredí (stavebný zákon, lesný zákon, zákon o vodách…), ako to vyplýva z Aarhuského dohovoru. V súčasnosti má verejnosť takéto právo len v zákone o ochrane prírody a zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).
10. Navrhneme, aby bola v stavebnom zákone zabezpečená informovanosť občanov o zámeroch stavieb, a to povinným zverejňovaním informácií o začatí konania (nielen na internete, ale aj na mieste stavby) s výrazným vplyvom na životné prostredie. Navrhneme, aby boli zverejňované územné rozhodnutia a stavebné povolenia s výrazným dopadom na životné prostredie na internetovej stránke enviroportal.sk.
11. Navrhneme, aby bola zrušená možnosť paušálne utajovať dokumentácie z konaní o povoľovaní jadrových zariadení, lebo je to v rozpore s európskym právom a ústavou. Utajované by mali byť len konkrétne pasáže dokumentov, obsahujúce veľmi dôverné a citlivé skutočnosti.
12. Navrhneme reformu činnosti Environmentálneho fondu. Ide najmä o odstránenie pretrvávajúceho znevýhodnenia organizácií, ktoré realizujú projekty pomocou vlastných pracovníkov či rozšírenie spektra oprávnených nákladov v ekovýchove. Ale aj presadenie režimu predbežných alokácií, nielen preplácania (refundácie) zdokladovaných nákladov, napríklad využitím mechanizmu zálohy na realizáciu projektu.

Environmentálne vzdelávanie

Základné hodnotové postoje, medzi ktoré patrí vzťah ku krajine, sa vytvárajú už v rodine a ranom detstve. Tento základ treba rozvíjať a kultivovať v školách a ekocentrách, aby prerástol do celoživotného vzdelávania.

13. Navrhneme prehodnotiť a zaktualizovať štátnu politiku vo výchove a vzdelávaní k životnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju.
14. Navrhneme opatrenia na vyriešenie kompetenčných nejasností medzi ministerstvami školstva a životného prostredia v otázke zodpovednosti za environmentálnu gramotnosť obyvateľstva a celoživotného vzdelávania v tejto oblasti.
15. Podporíme medzinárodnú spoluprácu škôl v environmentálnej výchove, najmä so štátmi V4 a Ukrajinou.

Ochrana biologickej rozmanitosti a lesov a NATURA 2000

Pre trvalo udržateľný a vyvážený rozvoj krajiny je dôležité zachovať prírodnú rozmanitosť a slobodný pohyb človeka krajinou. Zároveň je potrebné uvažovať nad opatreniami na ochranu lesov pred krádežami, požiarmi či drancovaním, rešpektovať súkromné vlastníctvo, presadzovať princíp spravodlivej kompenzácie za majetkovú ujmu, spôsobenú projektami vo verejnom záujme.

16. Navrhneme zmenu organizácie chránených území tak, aby správy národných parkov a chránených krajinných oblastí získali právnu subjektivitu a v 5. stupni ochrany prírody bol rešpektovaný princíp bezzásahovosti so striktnou ochranou prírody a možnosťami pre environmentálnu výchovu, vzdelávanie a mierne formy turistického ruchu.
17. Navrhneme novelu kompetenčného zákona, zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o lesoch a zákona o vodách tak, aby na jednom území neboli v konflikte dva aj tri orgány štátnej správy, ktoré sa riadia viacerými zákonmi (napr. TANAP), pričom majú realizovať ciele, ktoré sú často v priamom rozpore.
18. Navrhneme takú zonáciu národných parkov, ktorá zabezpečí ich účinnú ochranu v súlade s medzinárodnými kritériami IUCN. Rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť viac ako 50 % rozlohy územia, určených platným zákonom o ochrane prírody. Na ostatnom území národných parkov budú možné len účelové zásahy v prospech ich ochrany a využívania v súlade s účelom národných parkov.
19. Navrhneme podporiť myšlienku environmentálneho pôdneho fondu, ktorý doplní poľnohospodársky a lesný pôdny fond. Bude tvorený prevažne brehovými porastmi, ochrannými veternými lesnými pásmi, zeleňou vo voľnej krajine, ale aj chránenými územiami s bezzásahovým režimom (najmä lesnými prírodnými rezerváciami). Pre porasty v tomto fonde nebude potrebný plán starostlivosti o les, len zjednodušený predpis starostlivosti o ekosystémy.
20. Navrhneme podporiť spravodlivé a primerané požiadavky neštátnych vlastníkov na riešenie majetkovej ujmy, ktorá vzniká súkromným vlastníkom v chránených územiach, ochranných pásmach vodných zdrojov, na plynovodoch a elektrovodoch.
21. Štátne orgány by mali zabezpečiť legislatívny rámec pre zjednodušenie odškodnenia v súvislosti s ochranou životného prostredia. Navrhneme prijať opatrenia na kompenzáciu majetkovej ujmy formou výmeny súkromných pozemkov za štátne pozemky, formou dlhodobého prenájmu, výkupu pozemkov, zmluvnej ochrany alebo jednorazovej finančnej náhrady.
22. Navrhneme dobudovať reprezentatívnu sústavu chránených území na Slovensku (medzinárodne významné chránené územia vrátane území NATURA 2000, chránené územia národného a miestneho významu) s dostatočnou rozlohou na zachovanie biologickej rozmanitosti a prírodného dedičstva Slovenska. Rozsah bezzásahových území bude viac ako 5 % územia Slovenska, v stredno- a dlhodobom výhľade.
23. Navrhneme dôslednú ochranu najvzácnejších území a zadefinujeme mieru ochrany ostatných území na princípe ekologickej a ekonomickej únosnosti. Pri chránených územiach navrhneme prioritne zohľadňovať ich spoločenskú významnosť bez ohľadu na vlastníctvo, no súkromným vlastníkom nahradíme spôsobenú ujmu v plnej výške. Zjednodušíme proces vyhlasovania chránených území, aj území ktoré sú súčasťou územných systémov ekologickej stability.
24. Navrhneme prijať opatrenia na zásadnú zmenu v lesnom hospodárení tak, aby prioritou bolo prírode blízke hospodárenie (účelový hospodársky spôsob, trvalo viacetážové porasty, mozaikové porasty) s cieľom využívania komplexnej hodnoty lesov a ekologickej stabilizácie krajiny.
25. Navrhneme konkrétne opatrenia na postupné znižovanie objemu vývozu nespracovaného dreva do zahraničia a opatrenia, aby štát vytváral podmienky na zvýšenie miery finalizácie výrobkov z dreva na našom území.
26. Navrhneme opatrenia na obmedzenie kriminality súvisiacej s nelegálnou ťažbou dreva. Presadzovaním prírode blízkeho hospodárenia v lesoch budeme vytvárať podmienky pre zastavenie trendu zvyšovania kalamitných (náhodných) ťažieb. Proti zneužívaniu náhodných ťažieb na účelovú ťažbu zdravého lesa navrhneme zaviesť tvrdé opatrenia.
27. Navrhneme protikorupčné opatrenia v lesnom hospodárstve s cieľom zvýšiť kontrolu opodstatnenosti náhodných ťažieb. Tie predstavujú na Slovensku asi polovicu celkovej ťažby dreva, sú nedostatočne kontrolované a nepodliehajú žiadnemu limitu. Navrhneme stanoviť povinnosť odborného lesného hospodára hlásiť akúkoľvek náhodnú ťažbu vopred na príslušný lesný úrad a povinnosť úradu takúto informáciu včas zverejniť na svojej webovej stránke.
28. Navrhneme opatrenia na prísnejšiu kontrolu obchodu s drevom, najmä v štátnych lesoch. Drevo je zdroj, na ktorý sa upiera pozornosť korupčných skupín, kradne sa omnoho ľahšie ako peniaze.
29. Navrhneme, aby bola povinná certifikácia FSC (Forest Stewardship Council) v štátnych lesoch, vrátane vojenských, a opatrenia proti obchádzaniu, resp. formálnemu napĺňaniu požiadaviek certifikácie. Navrhneme podporiť dobrovoľné zavádzanie certifikácie FSC v lesoch neštátnych vlastníkov.
30. Navrhneme zrušiť zbytočné obmedzenia vstupu ľudí do lesov.
31. Budeme proti návrhom, ktoré chcú zrušiť zákaz vjazdu motorových vozidiel bez oprávnenia do lesov v trestnom zákone.

Ochrana a racionálne využívanie pôdy a vody, ekologické hospodárstvo

Budeme dbať na ochranu vody a pôdy, našich strategických prírodných zdrojov. Osobitne pri tom chceme chrániť územia prameňov a územie podzemného rezervoáru pitnej vody na Žitnom ostrove.

32. Navrhneme opatrenia proti nezodpovedným záberom kvalitných orných pôd na nepoľnohospodárske účely. Navrhneme, aby na výstavbu bola prednostne využívaná devastovaná pôda.
33. Navrhneme zvýšiť účinnosti a vymáhateľnosť právnych nástrojov v environmentálnej oblasti, postupné odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a zabránenie tvorby nových. Navrhneme urýchlenú asanáciu extrémne nebezpečných lokalít (napr. Strážske, Poša, Dubová).
34. Budeme vystupovať proti zníženiu alebo odstráneniu odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy, ak nebude nahradený iným účinnejším mechanizmom.

35. Navrhneme zmenu správy vodného hospodárstva:
    • Správu povodí by mala vykonávať odborná organizácia ministerstva.
    • Štátne podniky vo vodnom hospodárstve by mali prejsť pod správu hospodárskych rezortov.
    • Odborné inštitúcie v ochrane vôd by mali byť zreorganizované, aby sa odstránili duplicitné a nadbytočné činnosti.
36. Navrhneme zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o vode.
37. Navrhneme novú vodnú politiku tak, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch.
38. Navrhneme, aby bola komplexne sledovaná kvalita vôd od znečisťovateľov až po ich využívanie vo vodárenských zdrojoch.
39. Navrhneme, aby bol vytvorený informačný systém o vodách. Navrhneme sprístupniť verejnosti údaje o kvalite povrchových, podzemných a pitných vôd.
40. Navrhneme sprístupniť evidenciu vydaných povolení a iných rozhodnutí Štátnej vodnej správy.
41. Navrhneme, aby bol vypracovaný akčný program na elimináciu dopadov sucha, v ktorom budú opatrenia na prírodné zadržiavanie vody v krajine.
42. V plánoch protipovodňovej ochrany takisto navrhneme opatrenia na prírodné zadržiavanie vody v krajine (zelená infraštruktúra).
43. Navrhneme, aby boli podporené projekty na odvádzanie a čistenie odpadových vôd a obnovu vodárenskej infraštruktúry.
44. Navrhneme transparentné a efektívne využívanie finančných prostriedkov na projekty ochrany vôd z verejných zdrojov.
45. Navrhneme opatrenia na dôsledné uplatňovanie zákona o vodách, ktoré zabezpečia ochranu a udržiavanie vody v krajine.
46. Navrhneme opatrenia na zlepšenie schopnosti krajiny zadržiavať vodu, ako aj preventívne opatrenia proti vysychaniu krajiny, a to najmä:
    • Dôslednou ochranou všetkých vodohospodársky významných lesov pred nadmernou ťažbou dreva.
    • Budovaním jednoduchých vodozádržných opatrení (hradenie bystrín, jednoduché prehrádzky a pod.) v lesoch, na lesných cestách a zvážniciach, vrátane sanácie všetkých nevyužívaných ciest a zvážnic.
    • Budovaním vodozádržných opatrení na poľnohospodárskej pôde a v sídlach.
    • Ochranou a obnovou prirodzených záplavových území, mokradí, malých vodných nádrží a rybníkov.
    • Ochranou prirodzených, voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciou regulovaných úsekov tokov všade tam, kde je to možné, najmä v extraviláne.
    • Výsadbou ekologicko-energetických lesných porastov na degenerovaných a málo bonitných nevyužívaných poľnohospodárskych pôdach.
47. Navrhneme vo väčšej miere využiť eurofondy na podstatné zvýšenie napojenia ľudí a obcí na verejné vodovody a kanalizáciu. V súčasnosti je napojených iba 67,7 % celkového počtu obyvateľov.

Ochrana ovzdušia a klímy, energetika

Klimatická a energetická bezpečnosť Slovenska sú úzko prepojené, pretože ušetrená energia a energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov nezaťažuje klímu a znižuje závislosť na dodávkach fosílnych palív z nestabilných častí sveta.

48. Budeme podporovať ciele EÚ v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie na 35 % do roku 2030. Súčasne navrhneme opatrenia na postupné znižovanie energetickej náročnosti našej ekonomiky a zvyšovanie jej energetickej účinnosti o 32,5% do roku 2030.
49. V súlade s kritickým vývojom nárastu priemernej teploty navrhneme ambiciózne zníženie emisií skleníkových plynov, a to o 65 % do roku 2030.
50. V súlade s očakávaným vedecko-technickým pokrokom navrhneme, aby boli vytvorené podmienky pre dosiahnutie 100 % výroby energií (ak to bude možné) z obnoviteľných zdrojov do roku 2050.
51. Navrhneme účinnejšiu kontrolu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v otázke dodržiavania zákazu dotovať spaľované drevo z lesov na energetické účely. Prioritou musí byť čo najvyššia miera zhodnotenia dreva na našom území (drevostavby, nábytkárstvo a pod.)
52. Navrhneme, aby boli stransparentnené a postupne odstránené tzv. skryté dotácie jednotlivých energetických zdrojov, aby rozhodovala vyššia energetická účinnosť (EROEI) a environmentálna vhodnosť energetického zdroja.
53. Navrhneme, aby bol prevádzkovateľ jadrovej elektrárne zodpovedný za prípadné jadrové škody v plnej výške, pričom s rovnakým stupňom zodpovednosti musí byť zabezpečené aj narábanie s jadrovým odpadom.
54. Navrhneme podporu pre iné obnoviteľné zdroje, napríklad bioplynové stanice (mnohé fotovoltaické a malé vodné a veterné elektrárne sú často budované nezmyselne a nekoncepčne).
55. Navrhneme podporiť tvorbu plánov a systémov energetickej bezpečnosti aj na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa vytvoril priestor pre postupnú dereguláciu a decentralizáciu energetiky.
56. Navrhneme podporiť opatrenia na obmedzenie spaľovania uhlia a biomasy v osídlených oblastiach a vhodnú reguláciu dopravy (preferencia mestskej hromadnej dopravy, využívanie elektrickej trakcie, integrovaných dopravných systémov).
57. Navrhneme podporiť smerovanie Slovenska k bezuhlíkovej ekonomike, napríklad cez ochranu lesov, výsadbu stromov a obmedzovanie produkcie oxidu uhličitého, uhlíkovou daňou a zmysluplnou podporou elektromobility, najmä vo verejnej doprave. Cieľom je, aby sa do roku 2040 dosiahla uhlíková neutralita.
58. Navrhneme monitoring a reguláciu pachov a ďalších škodlivých emisií z výrobných zariadení, ktoré sa nachádzajú v blízkosti osídlených oblastí. Pre veľkých znečisťovateľov navrhneme povinnosť zabezpečiť verejné meracie a informačné systémy pod dohľadom nezávislých inštitúcií. Ochranu kvality života obyvateľov, žijúcich v blízkosti takýchto prevádzok, navrhneme zvýšiť aj novelizáciou zákona o ochrane ovzdušia a súvisiacich noriem.

Hospodárenie s odpadmi

Slovensko potrebuje legislatívu na znižovanie produkcie odpadov podľa zásady „minimalizovať – znovu používať – recyklovať – a až potom spaľovať a bezpečne skládkovať“.

59. Navrhneme, aby bol vypracovaný nový a jednoduchší a zrozumiteľnejší systém evidencie vzniku a spôsobu nakladania s odpadmi.
60. Navrhneme opatrenia na sfunkčnenie systému zálohovania jednorazových nápojových obalov.
61. Navrhneme obmedziť zbytočné používanie plastov. Navrhneme podporiť predaj tovaru v opakovane použiteľných obaloch a vo všetkých typoch vratných zálohovaných obaloch.
62. Všade tam, kde je to možné a účelné, navrhneme presadzovať uprednostňovanie tzv. množstvového systému zberu odpadov (pred paušálnym), ktorý je spravodlivejší a vedie producenta odpadov k minimalizácii tvorby odpadov. To je jedným zo základných cieľov odpadového hospodárstva SR (aplikácia princípu „znečisťovateľ platí“).
63. Navrhneme opatrenia na rozšírenie triedenia a spracovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (najmä v mestských aglomeráciách), ktoré sa v nemalej miere podieľajú na objeme komunálneho odpadu. Väčšinou zbytočne končia na skládkach alebo v spaľovniach. Riešením sú napríklad obecné a komunitné kompostárne.
64. Navrhneme dôsledné uplatňovanie existujúcej legislatívy v boji s environmentálnou kriminalitou (napr. skládky odpadov) – od prevencie, cez vzdelávanie, až po dôslednejšie uplatňovanie sankcií. Navrhneme, aby základný trest pre toho, kto vytvorí nelegálnu skládku odpadov, bolo vrátenie postihnutého miesta do pôvodného stavu na vlastné náklady.
65. Navrhneme sprísnenie národnej legislatívy a zvýšenie kontrolnej činnosti príslušných orgánov na zamedzenie dovozu odpadu na Slovensko zo zahraničia pod zámienkou energetického zhodnocovania surovín.

Nerastné bohatstvo a trvalo udržateľná doprava

Najdôležitejšie prírodné zdroje by mali zostať vo vlastníctve štátu, pričom na spôsob ich využitia musia mať rozhodujúci vplyv ľudia a miestne komunity, ktorých by sa prípadná ťažba týkala najviac. Vnímame tieto zdroje ako dedičstvo, ktoré musíme využívať veľmi zodpovedne, pretože je tu aj pre nasledujúce generácie.

Pre zmiernenie dopadov na životné prostredie je potrebné podporovať aj verejnú dopravu, ktorej podiel by mal rásť na úkor individuálneho motorizmu.

66. Navrhneme upraviť legislatívu tak, aby ťažba surovín, ktorá ohrozuje zdravie a život, bola možná len po odsúhlasení občanmi dotknutých obcí v referende.
67. Budeme podporovať integrované dopravné systémy, kombinujúce najvýhodnejšie vlastnosti jednotlivých druhov dopravy (železničnej, cestnej, vodnej, leteckej, cyklistickej, pešej), aj z hľadiska vplyvov na životné prostredie.
68. Navrhneme, aby sa súčasťou dopravných generelov miest a obcí stali aj generely cyklistickej a pešej dopravy.
69. Navrhneme povinnosť riešiť cyklistickú infraštruktúru pri výstavbe alebo rekonštrukcii dopravnej infraštruktúry všade tam, kde je to možné.
70. Navrhneme legalizáciu ohľaduplnej jazdy bicyklom po všetkých chodníkoch, popri ktorých nevedú paralelné cyklochodníky.

Kvalita života

Životné prostredie nechránime samoúčelne. Okrem úcty ku všetkému živému je pre nás hlavnou motiváciou aj zlepšenie kvality ľudského života.

71.  Budeme podporovať zachovanie a rozširovanie verejných priestorov a plôch verejnej zelene v mestách a obciach.
72. Navrhneme opatrenia na zlepšenie podmienok pre účasť občanov na územnom plánovaní a ďalších formách rozhodovania o verejných priestoroch a verejnej zeleni.
73. Negatívny trend likvidácie verejných priestorov a verejnej zelene kvôli stavebnej činnosti navrhneme obmedziť formou uzákonenia tzv. intaktných (bezzásahových) plôch zelene v mestách a obciach, ktorých preklasifikovanie by bolo možné len miestnym referendom občanov.
74. Navrhneme možnosť vyhlasovať bezzásahové zelené plochy (trvalo prístupné verejnosti) aj v intravilánoch obcí a miest. Navrhneme, aby sa podporilo budovanie zelených striech.
75. Navrhneme vypracovanie a schválenie vyhlášky, regulujúcej používanie chemických prostriedkov (postrekov) v intravilánoch miest a obcí. Prvoradým kritériom musí byť zdravotná nezávadnosť.
76. Navrhneme opatrenia na zlepšenie urbanistických a územnoplánovacích prístupov k mestskému prostrediu. Navrhneme obmedziť uprednostňovanie individuálnych záujmov investorov pred záujmom komunity všade tam, kde je to možné.
77. Navrhneme, aby samosprávy mohli cez svoju daňovú politiku podporovať environmentálne priaznivé správanie obyvateľstva.
78. Navrhneme zmeniť zákon o správnych poplatkoch tak, aby samosprávy mohli regulovať aktivity s vplyvom na životné prostredie (umiestňovanie bilbordov, reklamných plôch, atď.)
79.  Navrhneme obmedziť budovanie nových reklamných plôch (bilbordov) pri cestách mimo intravilánov miest a obcí. A to najmä pre bezpečnosť cestnej premávky, estetické a krajino-ekologické hľadisko.
80. Navrhneme posilniť ochranu detí a mládeže pred manipulatívnymi praktikami reklamného priemyslu a lepšie označovanie výrobkov v predaji konečnému spotrebiteľovi (uvádzanie pôvodu, akosti a zloženia výrobkov, stanovenie minimálnej veľkosti písma na obaloch výrobkov, najmä potravín).

Európska integrácia v oblasti životného prostredia

Slovensko patrí do Európy a slovenská príroda si zaslúži ochranu pomocou zákonov, overených praxou najrozvinutejších krajín.

81. Navrhneme, aby sa dodržiavali aj tie medzinárodné záväzky SR, ktoré neobsahujú priame sankcie. (Dohovor o biologickej diverzite, Ramsarský dohovor – ochrana mokradí, Bernský dohovor – ochrana biotopov a druhov, Bonnský dohovor – ochrana migrujúcich druhov živočíchov, Washingtonský dohovor – CITES – obchodovanie s ohrozenými druhmi, atď.)
82. Budeme dbať, aby sa dodržiavali environmentálne záväzky, ktoré vyplývajú z členstva SR v európskych a globálnych inštitúciách.
83. Navrhneme medzinárodnú operatívnu výmenu informácií o environmentálnych hrozbách a rizikách, najmä so susednými krajinami.
84. Na základe platného Environmentálneho akčného plánu EÚ navrhneme väčšiu integráciu environmentálnych aspektov do rozvojových politík.