Rezort práce musí prebrať zodpovednosť za zariadenia, ktoré zabezpečujú základné životné podmienky pre ľudí v núdzi
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Jána Richtera (Smer) dlhodobo nepodporuje sociálne služby krízovej intervencie. Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), práve v zimnom a vianočnom období, zdôrazňuje dôležitosť týchto služieb. Sociálne služby, ktoré majú byť prevenciou pre ľudí a rodiny v núdzi a bez prístrešia, sú viac ako 10 rokov ministrom práce podceňované.
Podľa tieňovej ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny za OĽANO Sone Gaborčákovej je podpora krízovej intervencie dlhodobo v úzadí. Napríklad pri financovaní nocľahární pre ľudí bez domova sa príspevok nevalorizoval vyše 10 rokov. „Od roku 2012 je výška príspevku na rovnakej úrovni, a to 120 eur na jedného klienta mesačne. To isté financovanie je realizované už sedem rozpočtových rokov. Pričom len výška minimálnej mzdy narástla o takmer 60 percent,“ upozorňuje Gaborčáková.
Poskytovanie starostlivosti v týchto službách je naďalej neúnosné. Zvyšovanie nákladov súvisiacich so zákonnými limitmi a povinnosťami je oproti nevalorizovanému príspevku neúnosné. Zvyšovanie minimálnej mzdy, príplatky za sviatky či nedávno schválený príspevok na dovolenku do 270 eur pre zamestnávateľov nad 49 zamestnancov, vnímajú poskytovatelia zo strany štátu ako vydieranie. „Štát nesmie zabúdať na najzraniteľnejších občanov. Nielen rekordné čísla nezamestnanosti a vety ako sa našej ekonomike darí. Dôležitý je aj rozmer starostlivosti o núdznych,“ hovorí poslankyňa Gaborčáková, ktorá vidí riešenie v zmene financovania služieb krízovej intervencie ako nocľaháreň alebo nízkoprahové denné centrá. „Riešením je možnosť napojiť valorizáciu finančného príspevku podobne ako pri príspevku pri službách odkázanosti. Valorizácia je pravidelná, upravuje sa rok dopredu, a aj poskytovatelia vedia, aký príspevok dostanú,“ povedala.
Gaborčáková dodáva, že viaceré mestá majú záujem o spustenie služieb pre ľudí v núdzi. Problém však majú s financovaním. „Pokiaľ tieto služby majú mestá hradiť zo svojich rozpočtov, tak si radšej pred ľuďmi bez domova zatvárajú oči,“ vyjadrila sa.
Starostlivosť o túto cieľovú skupinu poskytujú vo veľkej miere neziskové organizácie a tretí sektor. Tí sú však odkázaní na príspevky od samospráv. Po skúsenostiach z minulosti i prítomnosti je na mieste otázka, či by financovanie týchto služieb nemalo prebrať ministerstvo. Je totiž garantom zo strany štátu v zabezpečovaní základných životných podmienok pre ľudí v hmotnej núdzi: jedno teplé jedlo denne, prístrešie a primerané oblečenie pre každého človeka na Slovensku.
