Pľuvanec zo strany pošahancov, hovoril na moju adresu Fico. Veronika Remišová o politike, Bratislave, ale aj živote v bruselskej štvrti Molenbeek
Líderka kandidátky Obyčajných ľudí Veronika Remišová sa zviditeľnila najmä upozornením na kauzu kompa na Dunaji. Aj napriek tomu, že sa už v minulosti so zastrašovaním či vyhrážaním stretla, ani tentoraz sa nedala odradiť. Hoci sa jej riaditeľ Vodohoshopodárskej výstavby Ladislav Lazár vyhrážal miliónovým odškodným. Nielen o kauzách a „spriahnutí“ sa s Matovičom rozprávala pre PL.sk v seriáli Nové tváre v politike, v ktorom vám budeme až do volieb prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí sa doteraz v politike neangažovali. Povedala nám aj o svojom názore na horúcu tému terorizmu. Sama sa dokonca ocitla v bruselskej štvrti Molenbeek, ktorá je považovaná za semenište radikalizmu. O krušné chvíle v Belgicku nemala núdzu… A prečo ju tam vykázali z baru?
Upozornili ste na kauzu kompa na Dunaji. V súvislosti s ňou bol odvolávaný minister životného prostredia Peter Žiga. Premiér ho však podržal. Ako sa na celú situáciu pozeráte s odstupom času?
Slovenskí politici mali a stále majú problém s vyvodzovaním zodpovednosti. Príkladom je minister Žiga, ale aj bývalý minister hospodárstva Pavol Pavlis, na ktorého konflikt záujmov som tiež upozornila. Pán Fico sa oboch horlivo zastával, Pavol Pavlis odstúpil, až keď bola situácia neudržateľná. Napriek tomu sú obaja na popredných miestach na kandidátke Smeru. To je rozdiel medzi politikmi na Slovensku a politikmi v iných krajinách. Nehovoriac o tom, že u nás sa za kauzy nesedí vo väzení, ale politici sa snažia kauzy vysedieť na svojich stoličkách. Prípadne sa presunú na ešte teplejšiu stoličku.
Prečo ste sa rozhodli s touto kauzou vyjsť von? Očakávali ste od toho niečo iné, ako to nakoniec dopadlo? A nebolo skutočným dôvodom len dostať sa na kandidátku a prípadne aj do parlamentu?
Korupčným kauzám sa venujem dlhodobo od návratu na Slovensko. S manželom sme pracovali v zahraničí a po návrate ma veľmi hnevalo, ako sa na službách, ktoré štát poskytuje občanom, priživujú rôzne skupiny oligarchov, spriaznených s politikmi. Tak som začala písať blogy. Ako matku trojročného syna ma trápi, ako naša krajina vyzerá, pretože chcem, aby tu môj syn vyrastal, chodil do školy a mohol byť na Slovensko hrdý.
V súvislosti s touto kauzou padli aj slová riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Ladislava Lazára ohľadom žaloby a odškodnenia vo výške jedného milióna eur. Vy ste sa netajili tým, že máte z toho obavy, je to pre vás závratná suma, no nedáte sa zastrašiť. Komunikuje s vami niekto z okolia Lazára v tejto veci?
Je nízke, ak sa politický nominant v štátnom podniku vyhráža občanovi žalobou, ktorá je likvidačná pre celú jeho rodinu. Takéto spôsoby nás vracajú späť do obdobia totality. S nikým z prostredia pána Lazára nekomunikujem, no myslím, že pán Lazár prostredníctvom Vodohospodárskeho podniku už jedného blogera žaluje za vyjadrenia o Gabčíkove. Takéto spôsoby nás však nesmú zastrašiť.
Stretli ste sa aj s inou podobou zastrašovania alebo vyhrážania kvôli odhaleniu tejto kauzy?
V iných prípadoch, na ktoré som upozornila, áno.
