Máme riešenia na záchranu Všeobecnej zdravotnej poisťovne
Poslanci za hnutie OĽANO-NOVA Alan Suchánek, Marek Krajčí a podpredseda dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Klimek predstavili návrh, ako riešiť problém obrovských dlhov poisťovne a ochrániť ju pred vytváraním ďalších dlhov.
“Cieľom návrhu zákona je vrátenie sadzby poistného za poistencov štátu na úroveň uplynulých 2 rokov, a to z dnešnej úrovne 3,78% na úroveň 4,41%. Vecne sa tento krok realizuje dočasným zvýšením sadzby poistného pre štát na úroveň 7,56 % z vymeriavacieho základu na posledné 2 mesiace roku 2017. Tento krok zabezpečí platobnú schopnosť a likviditu poisťovne. Len takto navýšená sadzba dokáže v priebehu posledných dvoch mesiacov roka 2017, nahradiť výpadok financií, ktoré na zabezpečenie platobnej schopnosti VšZP v roku 2017 potrebuje,” vysvetľuje A. Suchánek. Cieľom navrhnutého riešenia je najmä ochrana ústavného práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť.
Už na jeseň 2016 pred schvaľovaním štátneho rozpočtu bolo známe, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v rekordnej strate. Predpoklad bol okolo 280 miliónov eur. Napriek tomu poslanci Smeru na návrh poslanca a župana žilinského VÚC Blanár prišli pri schvaľovaní štátneho rozpočtu s návrhom na zníženie platby za poistencov štátu zo 4% na 3,78 %, čo spôsobilo výpadok v príjmoch za poistencov štátu v sume 118 miliónov eur. “Išlo o najnižšiu platbu v histórii,” zdôrazňuje Suchánek. “Upozorňovali sme aj v NR SR, že takýto príjem bude pre zdravotníctvo nedostatočný. Tento nepochopiteľný krok vládnej koalície spôsobil, že v zdravotníctve je nedostatok zdrojov. Aby bola VŠZP schopná uhrádzať svoje záväzky, tak bolo potrebné dať poisťovni preddavok 1 mesačnú platbu za poistencov štátu. Poisťovňa ho bude musieť do konca roku 2017 vrátiť…”
Po audítorskej správe bola VŠZP za rok 2016 v strate 112 miliónov Eur, za predchádzajúci rok bola zaúčtovaná strata približne 78 miliónov. To znamená, že kumulovaná strata VŠZP je 190 miliónov eur. „Odborná verejnosť, Asociácia nemocníc Slovenska aj opozícia vyzývali vládu, aby dofinancovala zdravotníctvo. Samotné ministerstvo zdravotníctva sa vyjadrilo, že v druhej polovici roka 2017 budú problémy, ak sa nedofinancuje VŠZP,“ poznamenal Marcel Klimek.
Od januára 2017 došlo k navýšeniu platov lekárov, zdravotných sestier aj ostatných pracovníkov. Poisťovne vrátane súkromných avizovali, že nebudú platiť zvýšené sadzby poskytovateľom. Nakoniec začali poisťovne platiť zvýšené platby s tým, že ak do júla nepríde k dofinancovaniu zdrojov vo výške 150 miliónov eur, tak budú žiadať tieto navýšené platby od poskytovateľov späť.
Dlh nemocníc sa naďalej zvyšuje, dosiahol hodnotu 650 miliónov eur. Pri súčasnom financovaní zdravotníctva sa bude stále zvyšovať. Podľa M. Klimeka aj po dofinancovaní zdravotníctva minimálne vo výške 150 miliónov eur sa bude dlh v zdravotníctve zvyšovať. „Dofinancovanie zdravotníctva spočíva v aktuálnom zvýšení objemu financií do zdravotníctva a v nutnosti oddlženia predchádzajúcich dlhov. Zlú situáciu zdravotníctva môže vyriešiť len dofinancovanie zdravotníctva – v sume až do 150 miliónov eur akútne, systémové zabezpečenie dostatočného financovania, optimalizácia nákladov, zvýšenie efektivity a vyrovnanie starých dlhov…“
Ak sa teda nezvýšia zdroje v zdravotníctve, tak od júla 2017 bude reálne chýbať rádovo 150 miliónov eur. Ak nedôjde k dofinancovaniu zdravotníctva, tak sa zdravotné poisťovne vrátia k platbám, aké boli zazmluvnené v roku 2016 a dokonca budú vyžadovať od poskytovateľov vrátenie navýšených platieb za prvý polrok. Preto je potrebné otvoriť štátny rozpočet a zvýšiť zdravotné odvody za poistencov štátu minimálne na takú úroveň, aby priemerná sadzba za rok 2017 bola minimálne 4,41%.
Vláda a ministerstvo financií nekonajú, pričom mesiac jún je v štandardnom legislatívnom procese poslednou možnosťou pre vládnu koalíciu revidovať štátny rozpočet. Preto prichádzame s návrhom riešenia tejto neúnosnej situácie.
Vláda musí nastaviť systém financovania zdravotníctva na dlhodobo udržateľnej úrovni, nielen na konci každého kalendárneho roka zvyšovaním odvodov za poistencov štátu riešiť kritickú situáciu, aby systém neskolaboval.
