M. Sopko: Cestou k výberu budúceho povolania je kariérová výchova miesto vreckového
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR na svojom webovom sídle zverejnilo dva zoznamy. Prvým je zoznam študijných a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a druhý s odbormi, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce.
Žiakom základných škôl, ktorí sa rozhodnú pre štúdium študijných a učebných odborov z prvého zoznamu, sa bude vždy zo štátneho rozpočtu poskytovať motivačné štipendium, ktorého výška bude závisieť aj od prospechu. Školy na takýchto žiakov dostanú o 10% zvýšený normatívny príspevok. Na žiakov študujúcich v odboroch z toho druhého zoznamu bude normatív o 10% znížený.
„Považujem takéto riešenie za prvoplánové a v mnohom nesprávne. Voľba odboru stredoškolského štúdia totiž nemá byť motivovaná vidinou ľahko získaného vreckového,“ tvrdí poslanec za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Miroslav Sopko, člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež s šport. „Takto použité peniaze považujem za doslova vyhodené, pretože nimi uplácame často dezorientovaných mladých ľudí, aby sme čo najskôr dosiahli v štatistikách čísla, ktoré dosiahnuť chceme. A ktovie, či ich vôbec dosiahneme, pretože trh práce sa vyvíja a dopyt o štyri roky, keď budú súčasní deviataci končiť strednú školu, môže mať inú štruktúru, ako má dnes. Nehovoriac o tom, že opatrenie prichádza v čase, kedy je väčšina tohtoročných deviatakov už rozhodnutá, na ktoré odbory sa chce hlásiť, takže fungovať začne až o rok.“
V navrhovanom opatrení chýba to podstatné – uvedomenie si, že stredná škola je cestou k môjmu povolaniu. „Oveľa lepšou investíciou, ktoré za hnutie OĽANO-NOVA navrhujem, bude zavedenie kariérneho poradenstva, resp. kariérovej výchovy už na základných školách, ktoré by okrem iného obsahovali aj aktivity ako sú stáže, tieňovanie pracovných pozícií, veľtrhy práce. Naše deti by si mali progresívne odbory vyberať preto, lebo o ne majú záujem. Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú pozitívny ekonomický dopad kariérneho vzdelávania – od klasického školského poradenstva cez zapojenie zamestnávateľov, podporu pracovných skúseností až po výučbu k podnikaniu. Pochopenie prepojenia študijných cieľov s neskorším kariérnym uplatnením mladých ľudí motivuje k učeniu,“ uzavrel M. Sopko.
