Ján Budaj: Spomínajme na tých, čo zahynuli za našu slobodu

V týchto dňoch spomienok na našich blízkych zosnulých pripomenul poslanec NR SR Ján Budaj z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA), že sme si „Zatiaľ nedokázali zapísať do slovenského politického kalendára pamätný deň na tých, ktorí položili životy kvôli okupácii, ktorá sa začala 21. augusta riku 1968 v Česko-Slovensku.” 

Preto J. Budaj spolu s kolegami z poslaneckého klubu hnutia OĽANO-NOVA Vierou Dubačovou a Otom Žarnayom navrhujú na novembrovú schôdzu parlamentu novelu zákona, na základe ktorej by sa pamätnými dňami stali dva dátumy:

21.8.1968 – Deň okupácie Česko – Slovenska v r. 1968
21.6.1991 – Deň ukončenia okupácie Česko – Slovenska armádou ZSSR

Tento návrh si zo štátneho rozpočtu nevyžiada žiadne prostriedky. Aj preto poslanec Ján Budaj verí, že preňho získa podporu nielen opozície, ale tiež koalície. „Bol to napokon predseda Smeru Róbert Fico, ktorý pripomenul rok ´68 ako éru politiky s ľudskou tvárou, ne nedávnej ideovej konferencii Smeru.“ skonštatoval J. Budaj. „Ako viete, tento pojem priniesol do politických dejín Alexander Dubček. Keby žil, bol by, myslím, veľmi prekvapený, že ani po 25 rokoch si nedokážeme pripomenúť 21. jún 1991, kedy sme dosiahli odchod okupačných vojsk ZSSR z  územia Slovenskej republiky. Jeho politický príbeh, nazývaný tiež politikou s ľudskou tvárou, bol poznačený práve týmito dvomi dátumami – dňom okupácie 21. august 1968, kedy stál Dubček na čele potlačeného pokusu o reformu socializmu, a s dátumom 21. jún 1991, kedy stál opäť na čele politickej reprezentácie ako predseda federálneho zhromaždenia.”

V návrhu zákona poslanci Ján Budaj, Viera Dubačová a Oto Žarnay doslova uvádzajú:

Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska. Okupácia začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. V prvých týždňoch okupácie, v dôsledku streľby do bezbranných ľudí, dopravných nehôd, spôsobených bezohľadnosťou sovietskych vodičov a kriminálnych činov pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česko-Slovenska, mnohí zahynuli na Slovensku, alebo pochádzali zo Slovenska:

Jozef Bonk, zastrelený sovietskymi vojakmi v Poprade
Štefan Ciberaj, smrteľne zranený sovietskym tankom v Rožňave
Milan Fulier, usmrtený sovietskymi vojakmi v Bratislave
Rudolf Gavorník, zastrelený sovietskymi vojakmi v Detve
Michal Hamrák, zastrelený v deň invázie na košickom Námestí Osloboditeľov
Ján Hatala, zastrelený na ceste Prešov – Košice
Pavol Hlaváč, zahynul pri náraze do sovietskeho vozidla v Ladomerskej Vieske
Ján Holík, zastrelený na bratislavskom Šafárikovom námestí
Bartolomej Horváth, zastrelený v Košiciach
Jozef Kadura, zahynul pri náraze sovietskeho obrneného transportéra do vozidla záchranky v Bratislave
Jozef Kolesár, zastrelený na košickom Námestí Osloboditeľov
Michal Korenko, zahynul v dôsledku sovietskeho vojenského vozidla v Špišskom Štvrtku
Margita Dana Košanová, zastrelená na schodoch Univerzity Komenského v Bratislave
Milan Lamper z Lučatína, zastrelený pred Československým rozhlasom v Prahe
Ján Lászlo, bývalý politický väzeň, zastrelený na Námestí Osloboditeľov v Košiciach
Peter Legner, zastrelený na bratislavskom Námestí SNP
Jozef Levák, otec štyroch detí, ľahol si pred prichádzajúce obrnené vozidlá, na rozkaz sovietskeho veliteľa prejdený tankom na námestí vo Zvolene
Ladislav Martoník, zastrelený v Košiciach
Helena Miťková, zomrela v dôsledku nehody spôsobenej sovietskym vojenským vozidlom v Báči, okres Dunajská Streda
František Moštenický, zrazený počas jazdy na motocykli so svojou dcérou sovietskym tankom na ceste medzi Važcom a Štrbou
Mária Očovanová, zabitá ťažkým sovietskym automobilom KRAZ, ktorý sa prebúral do obchodu s potravinami v Ožďanoch, kde nakupovala
Jaroslav Ondrejko, zahynul v dôsledku nehody spôsobenej sovietskou kolónou pri obci Čimice, okres Liptovský Mikuláš
Ladislav Pařízek, občan Zvolena usmrtený v priebehu invázie
Milan Paulík, chlapec zrazený maďarským vojakom na motorke v Rišňovciach
Ján Petrucha, zastrelený opitým sovietskym dôstojníkom v Prašníku, okres Trnava
Viktória Rybárová, dôchodkyňa prejdená maďarským tankom v obci Šulekovo
Štefan Sabol, zastrelený pri prestrelke opitých sovietskych vojakov v Šaci
Mária Sabová, usmrtená počas invázie v Bratislave
Ján Sekel, účastník SNP, smrteľne zranený sovietskym vozidlom ťahajúcim na lane mínomet v obci Slanec, okres Košice
Ivan Schmiedt, zastrelený v Košiciach
Stanislav Sivák, zabitý odrazeným projektilom pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave
Miroslav Stachura, dvojročný, prejdený vojenským cisternovým vozidlom v Kapušanoch
Ignác Šablatúra, mladistvý, zastrelený svojím tiež mladistvým bratancom, ktorému dali do rúk nabitý samopal sovietski vojaci
Ladislav Štúň, zahynul v dôsledku dopravnej nehody s kolónou sovietskych vozidiel v Lehotke, okres Žiar nad Hronom
Dominik Teplan, zrazený maďarským vojenským nákladným automobilom v obci Hul
Karol Tóth, zrazený sovietskym nákladným vojenským automobilom pri Rožňave
Anna Ulická, učnica, prejdená tromi sovietskymi vojenskými cisternovými automobilmi v Martine. Ani jedno z vozidiel nezastavilo
Štefan Zdechovan, zastrelený guľometom sovietskej vojenskej kolóny, do ktorej hádzali civilisti rôzne predmety počas jej prechodu Detvou
Ing. Boris Zinovjev, knihovník z Brezovej pod Bradlom, prejdený tankom
Alojz Zsigrády, otec troch detí, prejdený sovietskym tankom, keď sa snažil upokojiť kone, splašené vojenskou kolónou, prechádzajúcou cez obec Topoľníky

Následne v období od 1. januára 1969 do 21. júna 1991 pripravila okupácia o život najmenej 267 Čechov a Slovákov, ďalšie tisíce našich občanov utrpeli pri nehodách zranenia. (Tomek – Pejčoch, str. 80) Každý rok okupácie sa sovietski vojaci dopustili rádovo desiatok prípadov znásilnení. (Tomek – Pejčoch, str. 81). Veľké boli aj majetkové a environmentálne škody – niektoré staré environmenálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska, bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs.Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciu, neslobodou a tzv. normalizáciou sú nevyčísliteľné.

V roku 1983 bola na území Česko-Slovenska rozmiestnená sovietska raketová brigáda, vyzbrojená nosičmi jadrových zbraní OTR-22 Temp-S, známymi tiež ako SS-12. Velenie Česko-Slovenskej armády ani nemalo prístup do priestorov rozmiestnenia a teda ani informácie o prípadných jadrových hlaviciach.

Niet teda divu, že odchod sovietskych vojsk patril medzi prvé požiadavky verejnosti v Novembri 1989. V júni 1990 naše územie opustilo 73 500 vojakov, 39 000 ich rodinných príslušníkov, 1 220 tankov, 2 500 bojových vozidiel pechoty a obrnených transportérov, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95 000 ton munície. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovíc a o dva dni neskôr, teda 21. júna, prekročil tento posledný vojenský transport východnú hranicu Slovenska.

Na záver dnešnej tlačovej konferencie pozval poslanec Ján Budaj prítomných na Ondrejský cintorín v Bratislave, kde zajtra ( 1. novembra 2016) o 11.00 hod. zapáli sviečku na hrobe prezidenta Michala Kováča. V zápätí sa presunie k pamätníku Brány slobody, kde si uctí pamiatku otca Antona Srholca: „Sú to dve veľké straty, ktoré priniesol rok 2016. Cítim povinnosť si ich zajtra pripomenúť.”