Andrej Danko si zastáva zamestnancov Kia „po funuse“, po ukončení rokovaní o mzdách
Predseda NR SR Andrej Danko sa dnes stretol s členmi Základnej organizácie Odborového zväzu KOVO KIA Žilina. Podľa poslankyne za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Anny Verešovej je veľmi zvláštne, že sa s nimi Danko stretol až po tom, čo boli ukončené náročné rokovania o mzdách, pričom situácia nebola ďaleko od ostrého štrajku.
„Chce sa mi povedať: Dobré ráno, pán Danko! Po roku vládnutia ste si konečne našli čas pozrieť sa na mzdy zamestnaných Slovákov. Danko teraz, po desiatich rokoch výroby v závode KIA odrazu zistil, že sa ľudia vo fabrike stretávajú „s určitými problémami“. Rozpráva o skracovaní pracovného času, o dlhších dovolenkách, o vyšších mzdách, o zdravotných problémoch zamestnancov. Ja sa však pýtam: Čo v prospech týchto ľudí urobil za celý ten rok, ktorý už sedí vo vládnej koalícii? Prečo sa za nich – so silou predsedu NR SR – nepostavil počas ťažkých rokovaní o mzdách?“ hovorí A. Verešová.
Kým ešte donedávna si slovenskí zamestnávatelia mohli vyberať, dnes sa situácia obrátila: Pracovný trh sa vyvíja v prospech záujemcov o zamestnanie. “Podporujem zamestnancov, kedy, ak nie teraz, by si mali na Slovensku žiadať zvýšenie miezd?” pýta sa Anna Verešová. “Tlak našich ľudí na zvyšovanie platov je na mieste, ale nemôže zostať iba pri ňom. Avšak za zlepšenie podnikateľského prostredia, za eliminovanie byrokracie a korupcie – za to je zodpovedná vláda a teda aj pán Danko po roku vládnutia.“
Podľa A. Verešovej však má pán Danko jedinečnú šancu pomôcť pracujúcim. “Stačí, ak podporí náš návrh zákona o príplatkoch za prácu počas soboty a nedele, o ktorom bude parlament hlasovať už tento týždeň.”
Hnutie OĽANO-NOVA dlhodobo upozorňuje, že na Slovensku viac ako polovica (55 %) pracujúcich zarába menej ako 800 eur v hrubom, čo je značne pod priemernou mzdou. Sme krajinou s najvyšším počtom ľudí pracujúcich na tri smeny, každý piaty Slovák pracuje v nedeľu a každý šiesty v sobotu. Napriek tomu patríme medzi krajiny s najnižšími mzdami zo všetkých členských krajín EÚ. “Hovoríme tomu „pracujúca chudoba“. Pracujúci ľudia rozumejú, že Slovensko nemôže mať životnú úroveň Švédska či Nemecka, pokiaľ nemá rovnako výkonnú ekonomiku, avšak nerozumejú, prečo ich životná úroveň zaostáva napríklad za Slovincami, ktorý majú podobne výkonnú ekonomiku ak Slovensko,” poznamenala A. Verešová.
Na trhu je ponúkaných skoro 60 tisíc pracovných miest, Ústredie práce registruje cez 43 tisíc voľných pozícií. Na jednej strane je teda na Slovensku veľa voľných pracovných miest, na druhej strane máme skoro 250 tisíc evidovaných nezamestnaných a stotisíce ľudí radšej odchádza za prácou do zahraničia. Nakoniec sú firmy nútené uvažovať o tom, že dovezú pracovnú silu zo zahraničia. “Zamestnanci v automobilovom priemysle majú síce vyššie mzdy ako je priemer v regióne, avšak ich „životnosť“ sa opotrebuje už za desať rokov takejto práce. Poslanci hnutia OĽANO-NOVA dlhodobo upozorňujú na otrasné štatistiky v neprospech občanov Slovenska: V dobrom zdraví sa ženy na Slovensku dožijú iba 54,6 roka, čo je najmenej zo všetkých krajín EÚ (predbehli nás napríklad aj v Rumunsku – 59 rokov, či v Čechách, kde sa ženy v dobrom zdraví dožívajú až 65 rokov). Slovensko má jednu najvyšších úmrtností na ochorenia, ktoré mohli byť odvrátiteľné. Na týchto desivých číslach sa podpisujú aj nízke mzdy, za ktoré si pracujúci Slovák a Slovenka nemôže dovoliť lepšiu stravu, či relax.“
