Odborná diskusia k novele zákona o sociálnych službách splnila svoj účel

Podľa poslankyne hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) Sone Gaborčákovej nie je súčasný návrh zákona o sociálnych službách systémovým riešením. „Tento návrh nedokáže zabezpečiť kvalitu poskytovanej sociálnej služby pre odkázaného občana za primeranú cenu,“ povedala S. Gaborčáková a upozornila, že financovanie sociálnych služieb rastie zároveň so starnúcim obyvateľstvom, nesúvisí so štedrosťou ministerstva voči poskytovateľom služieb. „Dnes je v zariadeniach viac ako 60-tisíc odkázaných osôb a ďalších takmer 8-tisíc je na čakacích listinách. Preto sa pýtam na základnú vec, ako sa ministerstvo na starnutie pripravovalo?,“ pýta sa Gaborčáková, ktorá zároveň tvrdí, že na rozdiel od autizmu či detskej mozgovej obrny sa starnutie a starostlivosť o starších ľudí dá predpokladať.

Soňa Gaborčáková zorganizovala v NR SR okrúhly stôl na tému dlhodobá starostlivosť o odkázaných ľudí na Slovensku. Spolu s odbornou verejnosťou a inštitúciami z oblasti sociálnej starostlivosti pripravili pripomienky k novele zákona, ktoré budú zapracované do pozmeňujúcich návrhov.

Pozvánku dostal aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Kolokvia sa však nezúčastnil a ministerstvo na ňom zastupoval riaditeľ odboru sociálnych služieb MPSVaR Peter Sabo.

Kolokvia sa zúčastnila aj odborníčka na sociálnu oblasť, poslankyňa hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) a kandidátka na županku v Žilinskom kraji Erika Jurinová. „V novele z dielne ministerstva nejde o systémové zmeny. Ministerstvo sa snaží vyvodiť dojem, že robí čo môže, no v skutočnosti nerobí to, čo by malo,“ uviedla Jurinová a pokračovala: „Do roku 2026 sa na Slovensku zvýši počet ľudí nad 62 rokov o takmer 300-tisíc v porovnaní s dneškom,“ upozornila Erika Jurinová a dodala, že novela ministerstva neberie dostatočný ohľad na odkázaných ľudí.

„Ministerstvo touto novelou nijako nepomáha, skôr podľa financovania ničí poskytovanie ambulantných služieb. Znamená to, že sa Slovensko nezaradí medzi krajiny, ktoré chcú dať prednosť zotrvaniu svojich občanov vo svojich domovoch. Rovnako považujem za zavádzanie, že novela odstraňuje diskrimináciu medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi,“ doplnila Jurinová.

Podľa organizátorky kolokvia Sone Gaborčákovej nie je súčasný návrh zákona o sociálnych službách systémovým riešením. „Tento návrh nedokáže zabezpečť kvalitu poskytovanej sociálnej služby pre odkázaného občana za primeranú cenu,“ povedala S. Gaborčáková a upozornila, že financovanie sociálnych služieb rastie zároveň so starnúcim obyvateľstvom, nesúvisí so štedrosťou ministerstva voči poskytovateľom služieb. „Dnes je v zariadeniach viac ako 60-tisíc odkázaných osôb a ďalších takmer 8-tisíc je na čakacích listinách. Preto sa pýtam na základnú vec, ako sa ministerstvo na starnutie pripravovalo?,“ pýta sa Gaborčáková, ktorá zároveň tvrdí, že na rozdiel od autizmu či detskej mozgovej obrny sa starnutie a starostlivosť o starších ľudí dá predpokladať.

Soňa Gaborčáková tiež upozornila, že ministerstvo navrhuje viazať finančné príspevky iba na možnosti štátneho rozpočtu, čo je nesystémové. „Ak totiž zoberieme do úvahy názor INESS, ktorý vychádza z odborných analýz a štúdií, v systéme sociálnych služieb nám na Slovensku chýba približne 185 miliónov eur,“ povedala poslankyňa Gaborčáková, podľa ktorej ministerstvo nerieši situáciu ľudí v tých zariadeniach, ktoré príspevok nedostanú.

Vzhľadom na tieto, a aj ďalšie nedostatky v novele zákona o sociálnych službách, pripravili účastníci kolokvia o dlhodobej starostlivosti o odkázaných ľudí na Slovensku tieto návrhy, ktoré budú súčasťou pozmeňujúcich návrhov novely zákona:

1. Zvyšovanie finančných príspevkov na odkázanosť je potrebné viazať na zvyšovanie minimálnej mzdy.
2. 100-percentný príspevok v odkázanosti navrhujeme okrem pobytových služieb poskytnúť aj ambulantným službám, ktoré sa starajú o deti do osemnásť rokov. Dospelým osobám s postihnutím navrhujeme príspevok vo výške 80 percent, seniorom 60 percent.
3. Zvýšiť príspevky pre krízové zariadenia a naviazať ich na minimálnu mzdu.
4. Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, ak ide o službu včasnej intervencie, sa určí v prepočte na počet hodín poskytovanej včasnej intervencie minimálne tromi odbornými zamestnancami, pričom minimálna výška hodinovej sadzby je 16,7 eur.
5. Skrátenie lehôt pre posúdenie odkázanosti a vydania rozhodnutia, ktoré sú podľa súčasnej novely zbytočne dlhé.
6. Stanovenie finančného príspevku podľa reálnych nákladov na poskytovanie služby.
7. Zrušenie princípu do vyčerpania finančných zdrojov ministerstva a zrušenie postupnosti poradia žiadateľov o príspevok.

Soňa Gaborčáková pracuje v sociálnych službách už dvadsať rokov. V parlamente sa viac ako rok a pol venuje dlhodobej starostlivosti o odkázaných ľudí a vytvorila pracovnú skupinu zloženú z odborníkov na túto problematiku. „Hnutie OĽANO má vďaka práci odborného tímu v sociálnej oblasti systémové riešenia, ktoré budeme presadzovať. Keď bude vo vláde naše hnutie, urobíme zásadnú reformu dlhodobej starostlivosti,“vyjadrila sa Gaborčáková a predstavila niektoré body pripravovanej reformy, medzi ktoré patrí napríklad to, že príspevky pôjdu za človekom, nie za inštitúciou, podpora domácej starostlivosti v kombinácii s ambulantnými službami, zavedenie príspevku v odkázanosti pre opatrovateľskú službu na príspevok v odkázanosti ako aj zavedenie jednotnej posudkovej činnosti. „Chceme taktiež zaviesť kroky pre udržateľnosť financovania o odkázaného človeka cez verejné a súkromné zdroje,“ doplnila Soňa Gaborčáková.