Návrh EK finančne pokutovať za neprijatie migranta je úplne odtrhnutý od reality a môže byť nebezpečným spúšťačom protieurópskych nálad
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady tzv. Dublin III považujú poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OľaNO-NOVA) Veronika Remišová a Jozef Viskupič, ako aj europoslanec Branislav Škripek, za úplne odtrhnutý od reality v členských štátoch. Upozorňujú, že nerealistický návrh finančnej pokuty za neprijatie migranta je nebezpečným spúšťačom protieurópskych nálad, ktoré sú čoraz viac prítomné v krajinách Európskej únie.
Azylová politika pritom predstavuje len zlomok agendy EÚ, no takéto neuvážené návrhy môžu narušiť už aj tak krehkú solidaritu medzi krajinami. Ak členský štát odmietne účasť na takzvanom korekčnom mechanizme, bude musieť zaplatiť 250 000 eur za každého migranta, ktorý mu v rámci výpočtu jeho kvóty prináleží. „Poplatok za neprijatie migrantov považujem za úplne absurdný. Ak by Slovensko odmietlo prijať napríklad 1000 žiadateľov, museli by sme z rozpočtu zaplatiť 250 miliónov,“ upozornila Veronika Remišová. „Pripomínam, že minulý rok, keď vrcholila migračná kríza, Európska komisia ponúkala členským krajinám platbu za prijatie migranta vo výške 6000 eur na rok. Teraz sa od členských štátov žiada za neprijatie žiadateľa 40-násobne vyššia suma. Táto suma by podľa minuloročných prepočtov Komisie vystačila na 42 rokov starostlivosti o migranta, hoci Európska komisia tvrdí, že má ísť len o dočasné opatrenie,“ dodala.
Remišová zároveň kritizuje zriadenie novej agentúry Európskej únie pre azyl. „Je to len ďalšia štruktúra s byrokratickým aparátom. Ak hovoríme o dočasných opatreniach, nová agentúra rozhodne nie je len prechodným riešením. Ešte som nevidela agentúru, ktorá by zanikla. Zatiaľ agentúry v EÚ len vznikali.“
Remišová si myslí, že loptička je teraz na strane ministra vnútra, keďže pravidlá riadenia migrácie neschvaľujú nejakí anonymní úradníci v Bruseli, ale Európsky parlament a ministri členských krajín. „Navyše, toto nariadenie sa nás nemuselo vôbec týkať, tak ako je to v Dánsku, Veľkej Británii a Írsku, keby Robert Fico vyjednal podobne ako tieto krajiny výnimku a nepodpísal Lisabonskú zmluvu v takom znení, v akom platí dnes,“ uzatvorila Remišová.
Poslanec Jozef Viskupič poznamenal, že parlament musí využiť všetky prostriedky, aby návrh nenašiel podporu. „Stanoviská unie sa dostanú 13. mája aj na rokovanie nášho Výboru pre európske záležitosti. Dúfam, že minister Kaliňák tam prinesie jasné stanovisko, ako bude Slovensko pri utečenenckej kríze postupovať, a aký konkrétny návrh riešenia ponúka. Som však presvedčený, že návrh Európskej komisie je vyslovenene odtrhnutý od reality. Ak niečo môže rozbiť Európsku úniu, tak je to práve migračná kriza.“
Podľa J. Viskupiča vytvára tento návrh len a len problémy. „Neprinášajme riešenia, ktoré možu ohroziť celý európsky projekt. Tento návrh nie je v prospech azylantov, nie je v prospech členských krajín a nie je ani v propech Európskej únie. Môže napomáhať aj vzniku ďalšieho extrémizmu naprieč celou Európou. Navyše – ako vysvetlíme ľuďom na Slovensku, že niekomu máme ponúknuť 500 eur mesačne za „pobyt“ v rámci únie, keď väčšina Slovákov dostáva približne rovnakú výplatu za odpracovaný mesiac?“
Ako povedal poslanec Európskeho parlamentu za hnutie OĽaNO-NOVA Branislav Škripek, Slovensko malo podľa kľúča relokácie utečencov zo septembra 2015 prijať 1502 osôb. „Návrh nariadenia je prezentovaný ako urýchlenie procesu a zdieľanie zodpovednosti naprieč krajinami Schengenu, no bude vyžadovať ďalšie silové riešenia a finančné zdroje, ktoré zabránia žiadateľom o azyl presunúť sa do preferovaných krajín – do Nemecka, Švédska, Veľkej Británie. Pokuty, ktoré sa v nariadení navrhujú, nakoniec len posilnia euroskeptické a extrémistické hlasy, ktoré volajú po vystúpení z Únie.“
Európska únia nedávno podpísala dohodu s Tureckom, v ktorej sa zaviazala tejto nečlenskej krajine zaplatiť niekoľko miliárd eur. Podľa B. Škripeka dnes vidíme, ako chce tá istá únia pokutovať svojich členov stovkami miliónov eur. Návrh Komisie musí najprv prejsť prvým čítaním v Európskom parlamente, kde o ňom budú europoslanci hlasovať. „Kvóty som od začiatku nepovažoval za správne riešenie. Proti tomuto návrhu budem ostro vystupovať a určite ho v hlasovaní nepodporím. Avšak musím zdôrazniť, že postoj slovenskej vlády vôbec nezohľadňoval obrovskú utečeneckú krízu, ktorej celá Európa čelí. Vyjadrenie pána premiéra a členov vlády boli populistické a zlé,“ doplnil Škripek.
