Slováci v zahraničí sú integrálnou súčasťou slovenského národa
Slováci, ktorí pracujú alebo študujú v zahraničí, predstavujú obrovský potenciál. Intenzívne sa zaujímajú o smerovanie materskej krajiny a jej budúcnosť. Účasťou na voľbách o nej môžu aj aktívne rozhodovať, čoho sme boli svedkami aj v minuloročných parlamentných voľbách (viac ako 50 000 voličov zo zahraničia). Aj hospodársky potenciál našich krajanov nie je zanedbateľný – podľa údajov Svetovej banky predstavujú remitencie, teda peniaze, ktoré Slováci posielajú zo zahraničia svojim rodinám, asi 2 % HDP (cca 2 mld. eur).
„Pri príležitosti Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý si pripomíname práve dnes, 5. júla, sa patrí spomenúť, že to boli práve naši krajania, ktorí sa v minulosti veľkou mierou pričinili o národnú obrodu a vznik prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov, boli to práve oni, ktorí sa aktívne zúčastnili protifašistického odboja v zahraničí a ktorí sa trvalo usilovali o vznik samostatnej slovenskej štátnosti. A sú aj naďalej tými, ktorí si zachovávajú vrúcny vzťah k svojej vlasti a vlasti svojich predkov – osobitne tí z nich, ktorí žijú na území Srbska, Rumunska a Maďarska, teda na tzv. Dolnej zemi,“ vyhlásil predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR a poslanec hnutia Milan Vetrák.
Hoci záväzok podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí vyplýva priamo z Ústavy SR, bývalé vlády brali tieto slová zväčša len formálne, čoho dôsledkom je úbytok týchto osôb z 2,65 mil. (1993) na 1,2 mil. (2021). „Tento proces asimilácie chceme zastaviť, a to aj prostredníctvom opatrení, ktoré práve hnutie OĽANO presadilo do Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 – 2024. K takým opatreniam patrí podpora vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí, podpora vedecko-výskumných projektov, lektorátov, osvetovej a duchovnej činnosti, zvýšenie počtu vysokoškolských štipendií na Slovensko, zvýšenie finančnej podpory prostredníctvom dotácií, moderná návratová politika, zrušenie zákazu dvojitého občianstva, elektronické voľby zo zahraničia, či nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a nová koncepcia starostlivosti štátu o nich,“ zdôraznil Vetrák.
Ministerka kultúry SR Natália Milanová vyzdvihuje štátotvornosť našich krajanov. „Zahraniční Slováci a ich aktivita či angažovanosť výrazne pomohli Slovensku v ťažkých časoch. Všetci vnímame odliv Slovákov do sveta z rôznych pohnútok, či už je to vzdelanie, práca alebo iné osobné dôvody. Musíme sa však usilovať, aby na našu krajinu, bohaté tradície a kultúrne dedičstvo nezanevreli. Mnohí z nich slovenskú kultúru šíria a reprezentujú aj mimo Slovenska, za čo sme im nesmierne vďační,“ doplnila ministerka.
Aj predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš zdôrazňuje prínos slovenských zahraničných komunít. „Sme hrdí na to, že všade tam, kde sa naši krajania usadili, predstavujú spoločenské obohatenie. Ich vlastnosti, ako pracovitosť, húževnatosť či schopnosť rýchlo sa adaptovať na nové prostredie, robia Slovensku veľmi dobré meno. Chcem poďakovať všetkým našim rodákom, ktorí nezabúdajú na svoje korene a naďalej sa o osud svojej vlasti zaujímajú. Žiaľ, zlyhávajúci a nefunkčný štát aj v nedávnej minulosti vyvolal veľké emigračné vlny. Najmä vlády Smeru doslova vyháňali zo Slovenska množstvo talentovaných ľudí, ktorí sa museli neraz za svoju vládu v zahraničí aj hanbiť. My sme však občanom sľúbili nielen nástup právneho štátu, ale aj hĺbkovú modernizáciu hospodárstva a verejných služieb, na čo je pripravených niekoľko veľkých investičných schém. K tejto rekonštrukcii štátu pozývame aj našich zahraničných Slovákov, ktorých skúsenosti a zručnosti sú naozaj často neoceniteľné,“ dodal Šipoš.
Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí si každoročne pripomíname v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke pri základnom kameni plánovaného Pamätníka slovenského vysťahovalectva (emigrácie). Poslanci za hnutie OĽANO v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR aktuálne pracujú na tom, aby bolo v blízkej budúcnosti na území Petržalky vybudované Múzeum a Pamätník slovenského vysťahovalectva rovnako, ako tomu je aj v iných štátoch sveta s početnou zahraničnou diaspórou (napr. Írsko, Izrael, Belgicko, Nemecko, Švédsko).
