Nevýhodný prenájom vozňov môže Slovákov pripraviť o desiatky miliónov eur

Poslanci hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO-NOVA) Ján Marosz a Eduard Heger dnes upozornili na verejné obstarávanie Železničnej spoločnosti Slovenska na prenájom lôžkových vozňov. ŽSSK si chce prenajať 23 lôžkových vozňov za 47 miliónov eur.

Ján Marosz poznamenal, že len za posledný rok vyhlásila ŽSSK verejné obstarávania za niekoľko stoviek miliónov eur. Upriamil tiež pozornosť na to, že priamy vplyv na fungovanie ŽSSK má šéf SNS Andrej Danko, čo dokonca aj sám potvrdil. „Neviem, či zástupcovia SNS v tejto firme zabudli, že už sa u nás neplatí korunami, ale eurami,“ povedal Marosz a doplnil, že táto suma predstavuje takmer 14 miliárd bývalých slovenských korún, čo je obrovská suma.

Podľa Marosza ŽSSK pri verejnom obstarávaní sumu 47 miliónov eur poriadne prestrelila. Tvrdí, že pri nákupe nových vozňov spolu s osemročnou údržbou by bola celková suma 26 miliónov eur. „Zhrnuté a podčiarknuté: ŽSSK si chce prenajať lôžkové vozne skoro o 100 percent drahšie, ako by firmu stál nákup nových vozňov prepočítaný na tých osem rokov,“ dodal Marosz.

Poslanec Eduard Heger poukázal na to, že práve v čase, keď sa diskutuje o uvoľnení dlhovej brzdy, vidíme ďalší príklad, kde ministerstvo dopravy plytvá. Pripomenul nedávny prípad z Lietavskej Lúčky, keď sa poslancom Maroszovi a Vašečkovi podarilo vyvinúť tlak na verejenú súťaž, výsledkom ktorej bolo zlacnenie z 22 na 14 miliónov eur. „V tomto prípade ide o predraženie až o 45 percent, čo potvrdzuje, že ministerstvo je zlý hospodár a zlý správca.“ Taktiež poukázal na to, že Hodnota za peniaze neskúma prenájom, ale skúma investície. „Zdá sa, že tým, že ministerstvo dopravy dáva prednosť prenájmu, našlo nový spôsob, ako sa vyhnúť analýze Hodnoty za peniaze,“ vyjadril nespokojnosť Heger.

Ako uvádzajú poslanci, pre verejnosť bude tiež zásadná informácia o tom, kto vyhral túto zákazku, a či sú spomínané vozne staré, alebo nové. Podľa Marosza pri starých vozňoch bude potrebná údržba, ktorú bude musieť realizovať ďalšia firma a opäť prídeme o peniaze daňových poplatníkov. „Zo ŽSSK sa stala prečerpávačka peňazí do súkromných vreciek,“ povedal Marosz a dodal: „Nominanti kapitána Danka rabujú železničnú firmu, ktorá je už aj tak v polčase rozpadu. Pýtame sa pána premiéra, či mu to nevadí.“

Poslanec Marosz tiež uviedol, že ak by ŽSSK rezignovala na všetky sporné výkony a naďalej by prevádzkovala nočné vlaky tam, kde je to potrebné a nevyhnutné, klesla by turnusová potreba lôžkových vozňov, vrátane zálohy (15 %) na 30 vozňov. „Keď vezmeme do úvahy, že ŽSSK má už 10 kvalitných lôžkových vozňov, predmetom obstarania by teda nemalo byť 23 (resp. vrátane opcie 36), ale len 20 vozňov bez opcie,“ doplnil.

„Ak by ŽSSK nakúpila a starala sa o vlastné vozne, stálo by to v prepočte na tých osem rokov cca 26 miliónov eur. Ušetrilo by sa tým 21 miliónov eur,“ dodal Marosz s tým, že hnutie OĽANO-NOVA je za modernizáciu, ale nie za cenu zbytočne vyhodených peňazí. „Ak vláda nestíha, na túto problematiku máme odborníkov a radi ich ponúkneme,“ dodávajú Marosz s Hegerom.

ŽSSK dnes prevádzkuje absolútnu väčšinu osobnej železničnej dopravy na Slovensku. Každý rok ju štát dotuje čiastkou, ktorá presahuje 200 miliónov eur.

Ako sme dopracovali k sume 26 mil. eur:

Celková cena na udržanie vozidla v prevádzke sa vyráta ako súčet obstarávacej ceny a ceny jeho údržby, pričom ročný náklad na vykonávané opravy (bez čistenia a odfekovania vozňov) odhadujeme na max. cca 3 % obstarávacích nákladov. Ak predpokladáme, že vozeň budeme používať 30 rokov a že jeho obstarávacia cena je 2,2 mil. ur, potom celková cena na zabezpečenie jeho všestrannej udržateľnosti počas celej doby životnosti (30 rokov) je 2,2 x (1 + 30 x 0,03) mil. eur = 2,2 x 1,9 = 4,18 mil. eur. Ročný náklad je teda 0,14 mil. eur (= 4,18/30).

Ak by sa ZSSK rozhodla ležadlové vozne nie prenajať, ale kúpiť a vo vlastnej réžii udržiavala iba toľko vozňov, koľko jej reálne chýba (t.j. 20 vozňov), nemalo by to po dobu 8 rokov stáť viac, ako 22,4 mil. eur (8 rokov x 20 vozňov x 0,14 mil. eur). A aj v prípade, ak by sme rešpektovali predstavu ZSSK o tom, že treba obstarať celých 23 vozňov (bez opcie), stálo by to po dobu 8 rokov 25,76 mil. eur (8 rokov x 23 vozňov x 0,14mil. eur), a nie 47 miliónov eur.